Archeológovia skúmajú najväčší masový hrob. Takýto výskum na Slovensku ešte nebol

BANSKÁ BYSTRICA – V banskobystrickej časti Kremnička začína ojedinelý archeologický výskum. Ide o lokalitu najväčších masových popráv počas 2. svetovej vojny. Takýto výskum sa na Slovensku doposiaľ ešte nikdy nerealizoval.

Archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely robia v blízkosti Pamätníka obetiam fašizmu. Ten je symbolom krutosti, ktorá vládla počas druhej svetovej vojny.

Výskum iniciovala banskobystrická samospráva s cieľom získať relevantné podklady, ktoré poslúžia pamiatkarom pre rozšírenie pásma pamiatkovej ochrany danej lokality.

„Tento náš výskum je novátorským počinom v slovenskej archeológii a aj vo všeobecnej pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Jednak preto, že skúmanie novovekých lokalít, kde by sa skúmali udalosti spred 80 rokov, sa u nás takmer vôbec nerobilo. Ďalšie špecifikum tohto výskumu spočíva v tom, že nejde ani tak o zisťovanie nových skutočností, skôr o potvrdenie už známych faktov,“ uviedol Pavol Šteiner z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Podľa jeho slov o budovaní povstaleckej obrany i masových popravách, ktoré sa v Kremničke odohrávali, je dostatok informácií, písomných i fotografických prameňov, ktoré sú už spracované. Takže je presne známe, čo a kedy sa tam odohralo. Dokonca poznajú aj presný menný zoznam obetí, ktoré v Kremničke popravili.

„Našou úlohou to je overiť, potvrdiť, eventuálne priniesť ďalšie nové poznatky. Či už sondážou zachovaných objektov, alebo eventuálnymi možnými nálezmi. Chcem zdôrazniť, že všetko je to na podnet mesta Banská Bystrica, ktoré figuruje ako iniciátor a investor tohto výskumu,“ vysvetlil Šteiner.

„Výskum je rozvrhnutý na viacero fáz. Dnes začíname s povrchovou prospekciou, ktorá  je zameraná na  možnú prítomnosť nálezov, ktoré by mali súvisieť s masovými popravami od novembra 1944 do marca 1945. V ďalších etapách, ktoré plánujeme na jún a prelom septembra a októbra, pôjde o, laicky povedané, klasické vykopávky,“ doplnil docent.

Podľa odborníkov zachované objekty v tejto lokalite neslúžili len počas povstaleckej obrany, ale po vojne slúžili aj ako masové hroby obetí nacistických popráv.

Práve časť obetí týchto masových popráv nebola ešte exhumovaná. Odborníci vedia, že masové hroby v niektorých lokalitách boli exhumované na sto percent. Čo však úplne neexhumovali, bol masový hrob v protitankovej priekope.

„Tam vieme, že bolo v určitom momente v roku 1945 nutné exhumácie zastaviť. Z rozkladajúcich sa tiel vzišla nákaza. Z tej bola následne epidémia a dokonca v Kremničke niekoľko obyvateľov zomrelo. Preto úrady zastavili exhumácie a už sa v nich nepokračovalo. Keď dáme dokopy jednoduché počty popravených a exhumovaných tiel, tak nám vychádza, že v spodnej časti protitankovej priekopy sa určite celkovo nachádza plus, mínus 300 tiel,“ dodal Šteiner s tým, že mikrosondážou by chceli dokázať prítomnosť týchto tiel.

Pôjde iba o potvrdenie či dôkaz, že sú tam a priekopa je teda stále masovým vojnovým hrobom nacistických represálií a je potrebné ju pamiatkovo chrániť.

Počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1944 až 1945 sa v celej lokalite odohral tzv. masaker v Kremničke, počas ktorého došlo k masovým popravám nacistickou jednotkou a členmi Hlinkovej gardy. V masových hroboch bolo nájdených 747 obetí, medzi ktorými bolo 211 žien, 58 detí, viac ako 450 občanov židovského pôvodu a 53 Rómov.

Kremnička je miesto vraždenia, ktoré nacisti a jednotky POHG od začiatku novembra 1944 využili na popravu viac ako 700 ľudí. Umožnili im to aj protitankové zákopy vykopané povstaleckými jednotkami proti postupu Nemcov, do ktorých obete zahrabávali.

Obeťami boli ženy, deti, vojaci, civilní obyvatelia alebo ľudia s nevyhovujúcim rasovým pôvodom. Miesto predstavuje najväčší masový hrob z obdobia druhej svetovej vojny na území Slovenska. Pravidelne sa tu usporadúvajú pietne spomienkové podujatia.

Tragédiu symbolizuje Pamätník obetiam fašizmu, ktorý postavili na mieste masového hrobu v roku 1949. Autorom je Dušan Samuel Jurkovič. Stavba s architektúrou európskeho významu sa v roku 1963 stala národnou kultúrnou pamiatkou.