Foto: Múzeum gýča vráti návštevníkov v čase. Čím sme sa obklopovali v minulosti?

muzeum,gyc2 Biela pani z Levoče mala byť súčasťou osláv. Nakoniec skončila v Múzeu gýča. Sprievodca Miroslav Marko v Múzeu Gýča. Foto: Mário Kaprálik

KREMNICA – Návštevníci historického baníckeho mesta by nemali vynechať niekoľko výnimočných miest. Jedným z nich je aj nevšedné Múzeum gýča, ktoré je zaujímavou expozíciou tohto druhu v Európe.

V historickej budove na Štefánikovom námestí v Kremnici ponúka návštevníkom návrat do minulosti v kompletne zariadenej spálni, obývačke, kuchyni, či v oblasti poľovníctva.

Gýčoví záhradnícki trpaslíci, levočská biela pani v životnej veľkosti, či rôzne porcelánové sošky, známe matriošky sovietskych politikov, revolucionárov, ale aj sošky súdruhov zahraničných a našich politikov ako napríklad Mečiara či Klausa.

A to je len zlomok z viac ako štyritisíc exponátov múzea, ktoré mu darovali ľudia, aby tieto skvosty nemuseli vyhodiť.

„Presná definícia toho, čo je a čo nie je gýč sa určuje dosť ťažko. Zaujalo nás motto českého spisovateľa žijúceho vo Francúzsku Milana Kunderu, ktorý definoval gýč tak, že sa s ním musíme naučiť žiť, či chceme, alebo nechceme, nech je doba akákoľvek,“ vysvetlil sprievodca v múzeu Miroslav Marko.

„Vystavené artefakty sú rozdelené do viacerých sekcií, mikulášska keramika, výrobky domácich majstrov, sošky trpaslíkov, zbierka dámskych hrajúcich šperkovníc, prvý hliníkový riad, keramika od vázičiek až po vežičky,“ povedal Marko.

Viaceré predmety v múzeu vyvolávajú tým skôr narodeným úsmev na tvári a príjemné spomienky. Buď ich vlastnili doma, alebo ich mala teta, či babka v kuchyni, vo vitrínach v obývačke, alebo na stenách v spálni.

„Áno. Najmä tí skôr narodení sa zastavia pri viacerých exponátoch a spomínajú. Doma sa s nimi žilo, používali ich denne a museli vydržať roky. Väčšinou to spomínanie je príjemná nostalgia a vracia ľudí do minulosti, detstva, školských čias, “ vysvetlil Miroslav Marko.

Jeden morbídny gýč v kremnickom múzeu však úsmev na tvári nevyvoláva. Ide o zapaľovač, ktorý vyrobili v Číne a po páde dvojičiek 11. septembra 2001 sa začal predávať ako suvenír. Na zapaľovači je hlava Usámu bin Ládina a dvojičky, do ktorých naráža lietadlo.

Po škrtnutí, vyjde z hlavy strojcu útoku na dvojičky plameň. „Je to gýč, ale skôr bizarný, až morbídny. Ten zapaľovač je dôkazom, čo všetko boli ľudia schopní vyrobiť.

V súčasnosti sa v dvoch expozíciách múzea nachádza 4067 exponátov gýča rôzneho druhu. „Posúdenie zaujímavosti – gýčovosti jednotlivých exponátov je na každom návštevníkovi. Ten, kto absolvuje prehliadku, si urobí svoj názor podľa vnútorných pocitov a estetického vnímania či vkusu,“ doplnil sprievodca.


Ďalšie články