Slávna zápalkáreň v Banskej Bystrici zhasla ako zápalka pred viac ako 20 rokmi. Zostali len spomienky

BANSKÁ BYSTRICA – V Banskej Bystrici pretrvala výroba zápaliek dlhých 152 rokov. Kým v roku 2002 nezhasla rovnako rýchlo, ako vzbĺkla. Takmer ako zápalka. Po slávnej fabrike zostala len spomienka.

História banskobystrickej zápalkárne sa začala písať v roku 1850. Vtedy bola založená, pričom výroba trvala nepretržite do roku 2002, teda až do jej privatizácie a následnej likvidácie,“ uviedol historik Vladimír Sklenka.

„Samotný areál zápalkárne sa rozprestieral v lokalite Horného predmestia pri Ľupčianskej ceste. Počas jej existencie prišlo niekoľkokrát k zmene vlastníckych vzťahov,“ vysvetlil historik.

Po 2. svetovej vojne bol podnik znárodnený a v roku 1949 prešlo vlastníctvo na národný podnik Iskra so sídlom v Banskej Bystrici, čo trvalo až do roku 1958, keď sa závod zápalkárne dostal pod banskobystrickú Smrečinu.

V roku 1971 agentúra TARS napísala: „Jediným závodom na výrobu zápaliek na Slovensku je Zápalkáreň n. p. Smrečina v Banskej Bystrici. Jej snahou je pokryť domáci trh svojimi výrobkami natoľko, aby sme nemuseli zápalky dovážať zo zahraničia.“  

Článok pokračoval: „Výroba zápaliek sa v budúcnosti podstatne zvýši, plán na tento rok predpokladá vyrobiť 17-tisíc originálnych debien zápaliek, čo predstavuje 170 miliónov škatuliek.

Za jeden rok sa na výrobu zápaliek a zápalkových krabičiek doteraz spotrebovalo v tejto prevádzke takmer 5-tisíc plnometrov bukového, osikového, topoľového a smrekového dreva.

Jeden kubický meter dreva tu predstavuje výrobu asi 40-tisíc plných zápalkových krabičiek a ich denná produkcia v tejto prevádzke je 560-tisíc plných zápalkových krabičiek,“ dopĺňa TARS.

„Zaujímavosťou bolo, že ešte v 70. rokoch vyrábali zápalky na pôvodnom stroji z roku 1921. Popritom závod vyrábal 170 miliónov škatuliek zápaliek ročne a denná produkcia bola 560-tisíc plných zápalkových škatuliek.

Po roku 1989 došlo k privatizácii podniku a postupnému ukončeniu výroby zápaliek v našom meste,“ dodal Sklenka.

Dôvod bol podľa historika jednoduchý. Zákazníci na prelome milénia začali prechádzať z ikonických zápaliek na praktickejšie zapaľovače a pre upadajúci dopyt napokon museli výrobné haly zatvoriť.