FOTO: Františkánsky kláštor v Kremnici sprístupnia postupne, bude v ňom aj hotel

klastor1 Františkánsky kláštor Kremnica Foto: Mário Kaprálik

KREMNICA – Kláštor františkánov v Kremnici roky chátral a niektoré časti sú v katastrofálnom stave. Biskupský úrad v Banskej Bystrici uspel so žiadosťou o dotáciu z programu Obnovme si svoj dom v rámci dotačného systému Ministerstva kultúry SR, a tak sa začne s jeho rekonštrukciou. Už čoskoro sa začnú práce v rámci prvej etapy obnovy.

Na obnovu a sprístupnenie kláštora bola ministerstvom schválená suma 830 097 eur, pričom zvyšnú časť spolufinancuje cirkev. Františkánsky kláštor chátral od čias, keď zásah komunistického režimu v roku 1949 vyvliekol rehoľníkov z kláštora s odôvodnením, že sa tu robila protištátna činnosť.

Hoci na celkovú obnovu rozsiahleho komplexu je potrebných podľa hrubých odhadov okolo 7 miliónov eur, rozsah prác v prvej etape obnovy môže pamiatke výrazne pomôcť a vniesť do nej život. Cieľom je, aby sa po dokončení prác v prvej etape podarilo sprístupniť pre obyvateľov mesta a pre turistov obnovenú časť kláštorného komplexu a aby sa následne hľadali zdroje na realizáciu ďalších etáp.

Po ukončení prác v prvej fáze obnovy je ambíciou sprístupňovať postupne celý kláštor pre Kremničanov i turistov a vnášať do neho život. Na prízemí, ktoré je prístupné z námestia, by mali vzniknúť priestory upravené pre návštevnícke centrum a zároveň by tu bol vstup do štvorcového nádvoria, tzv. kvadrum, kde sa nachádzajú dookola arkádové chodby. Ak v tejto fáze budú postačovať finančné zdroje, upravia sa chodba, omietky a fasády kvadrumu, prípadne sa osadia okná,“ uviedla pre kremnickú samosprávu Nadežda Hrašková, ktorá odborne celý projekt zastrešuje a na Fakulte architektúry a dizajnu STU sa venuje obnove pamiatkových objektov, novej tvorbe v historickom prostredí, dejinám architektúry a architektonicko-umeleckým výskumom.

„Po obnove v prvej fáze v návštevníckom centre sa ľudia dozvedia zaujímavé informácie o histórii a perspektívach kláštora. Budú si tam môcť dať kávu, kúpiť si spomienkové predmety. Dostanú sa do kvadrumu, kde by sa mohli konať malé divadelné predstavenia a kultúrne akcie menšieho formátu. Samotné kvadrum má veľmi zaujímavé riešenie. Má štyri krídla a spojovacia časť vedie až ku krídlu na hradbách. Chceme, aby sa do obnovenej časti čo najskôr vniesol život a vlastník bude pokračovať v zháňaní prostriedkov na ďalšie etapy záchrany,“ doplnila Hrašková.

Podľa Hraškovej by mal v budúcnosti kláštor ako celok slúžiť prioritne na hotelové bývanie apartmánového typu. Na prízemí budú mini reštaurácia a info point, kde získa návštevník informácie o kláštore a začnú sa tu prehliadky. Veľmi zaujímavá historická sála bude po obnove opäť patriť kultúrnym a spoločenským účelom práve tak, ak to v minulosti robili aj františkáni. Hrávali sa tu divadelné predstavenia, organizovali rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.

Hotel chcel mať z kláštora v minulosti aj komunistický režim. Žiaľ, zostala ale po nich iba ruina v centre historického mesta a od 80. rokov 20. storočia je kláštor nevyužívaný. V minulosti v priestoroch kláštora sídlila aj polícia, boli tam sklady mincovne či rôzne archívy a bolo tam dokonca aj kino.

Františkáni prišli do Kremnice v 17. storočí a rozsiahly komplex kláštora postupne vybudovali po odkúpení meštianskych domov, takže v samotnom kláštore sa snúbi viacero stavebno-architektonických etáp. Kláštor je od 80. rokov 20. storočia nevyužívaný. Po vyhnaní posledných františkánov v roku 1951 sídlili v objekte rôzne inštitúcie a prevádzky, rozsiahly objekt postupne chátral.

Začiatkom 80. rokov sa projektoval zámer vybudovať tu bývanie hotelového typu, ktorý sa však nerealizoval. V roku 1989 sa kláštor vrátil v reštitúciách do vlastníctva rehole františkánov. Tí však nenašli na jeho obnovu finančné zdroje, a tak prešla pamiatka do majetku rímskokatolíckej cirkvi – pod farnosť Kremnica, neskôr pod biskupstvo Banská Bystrica.

Rehoľníci sa v meste stali významným prvkom z pohľadu rozvoja kultúry a vzdelávania. Vyučovali náboženstvo, budovali a spravovali vzácnu knižnicu. Venovali sa deťom, nepočujúcim, organizovali tiež vystúpenia ochotníckeho divadla. Súčasťou areálu a priľahlého kostola sú rozsiahle podzemné priestory s kryptami, kde v minulosti pochovávali aj rehoľníkov.


Ďalšie články