Rekonštrukcia jelšavského kaštieľa sa skomplikovala, mesto však verí, že ju stihnú dokončiť včas

Priečelie coburgovského kaštieľa v Jelšave Priečelie coburgovského kaštieľa v Jelšave. Foto: Branislav Caban

JELŠAVA – Dokončenie obnovy časti kaštieľa Coburgovcov v Jelšave (okres Revúca), na ktorú miestna samospráva získala milión eur z nórskych fondov, je stále neuzavretá záležitosť. Po odchode pôvodného dodávateľa sa samospráve nedarí dokončiť súťaž na výber nového.

Situácia s dovtedy v zásade bezproblémovou rekonštrukciou sa výrazne skomplikovala začiatkom leta 2023, keď zo stavby odišli subdodávatelia. Podľa primátora Jelšavy Milana Kolesára boli podľa všetkého dôvodom finančné problémy zhotoviteľa stavby.

Samospráva síce firme načas platila všetky faktúry, ale ona s mestom prestala komunikovať. Mesto napokon zmluvu s týmto zhotoviteľom ukončilo a vypísalo nové verejné obstarávanie, ktoré začalo vyhodnocovať koncom vlaňajška.

„Obálky sme otvorili, ale zistili sme, že víťazom s najnižšou cenou je firma, ktorá vznikla vo februári 2023. Táto najnižšia cena navyše spočívala v tom, že bola bez DPH, keďže firma ešte nebola platcom DPH. Lenže stala by sa ním po uhradení prvej faktúry nad 50 000 eur. Vznikol by tam rozdiel minimálne o túto sumu DPH a neviem, ako by to bolo vykryté,“ skonštatoval primátor pre Banskobystrický Štandard.

Zadné krídlo coburgovského kaštieľa v Jelšave Foto: Branislav Caban

Po viacerých konzultáciách, zisťovaniach a doplňujúcich otázkach napokon podľa Kolesára odborne spôsobilá osoba situáciu vyhodnotila tak, že tohto uchádzača vyradila zo súťaže. Pozornosť preto zamerali na druhého v poradí, ktorý mal tiež zodpovedať niektoré otázky, pretože pri určitých položkách boli ceny takisto nižšie ako predpokladaná hodnota zákazky.

„Teraz sa už zaoberáme tretím uchádzačom v poradí. Ani ten podľa odborníka na verejné obstarávania nezodpovedal všetko dostatočne, takže zatiaľ stále čakáme,“ doplnil primátor pre Banskobystrický Štandard.

Jedna z rekonštruovaných miestností v zadnom krídle coburgovského kaštieľa v Jelšave. Foto: Branislav Caban

Samospráva tak musí riešiť pálčivý problém, do ktorého sa nedostala vlastnou vinou. „V každom prípade nás tento spôsob vyhodnocovania znepokojil. K víťazovi sa nevieme dopracovať ani po dvoch či troch mesiacoch. Musíme však rešpektovať ustanovenia príslušného zákona,“ vysvetlil Kolesár.

V meste napriek tomu nestrácajú nádej. „Ak to klimatické podmienky v zimných a skorých jarných mesiacoch dovolia, stále je šanca túto stavbu dokončiť,“ vyjadril sa primátor, podľa ktorého je už väčšina prác hotová a viaceré z tých zostávajúcich sa dajú robiť aj počas zimy v interiéri. „Čo nás limituje, to sú vonkajšie fasády. Verím však, že v apríli nebude mrznúť,“ zakončil.

Štyristoročné dejiny

Počiatky kaštieľa v Jelšave siahajú minimálne do začiatku 17. storočia. Pôvodne renesančný objekt bol následne opevnený, ale v časoch stavovských povstaní napriek tomu vyrabovaný. V 18. storočí sa začala jeho honosná neskorobaroková prestavba, ktorá však nebola nikdy dokončená v plánovanom rozsahu.

Kaštieľ v ďalšom období prešiel stavebnými úpravami, hlavne pre sfunkčnenie priestorov, a začal slúžiť predovšetkým ako administratívno-hospodársky objekt či správna budova pre majetky rodov Koháry a Coburg.

Nádvorie coburgovského kaštieľa v Jelšave. Foto: Branislav Caban

Sídlilo v nej riaditeľstvo coburgovských lesov, určená bola aj na ubytovanie pre úradníkov a zamestnancov. Zaujímavosťou je, že v monumentálnej veži v severovýchodnom krídle bola umiestnená sýpka. Celkovo ide o veľký, štvorkrídlový trojpodlažný objekt, v najstarších častiach dvojpodlažný. Vonkajšie rozmery kaštieľa sú 85 × 47 metrov, vnútorné nádvorie má 50 × 20 metrov.

Zadné krídlo coburgovského kaštieľa v Jelšave pri pohľade zvonka. Foto: Branislav Caban

V druhej polovici 20. storočia kaštieľ slúžil okrem iného filiálke Semenárskeho závodu Štátnych lesov, Štátnej horárskej škole, neskôr poľnohospodárskemu učilišťu. V zadnej časti bývali viaceré miestne rodiny, tie však boli ešte v 70. rokoch spolu so spomínanými inštitúciami vysťahované pre zlý stavebno-technický stav objektu.

V 80. rokoch prebehla rekonštrukcia krovu a osadená bola medená strešná krytina, objekt však zostal ďalej bez využitia. Do majetku mesta sa dostal v 90. rokoch a od roku 2015 je postupne obnovovaný a prezentovaný verejnosti. Aktuálna rekonštrukcia za financie z nórskych fondov sa týka zadného krídla kaštieľa, kde má vzniknúť zázemie pre turistov a kultúrno-remeselnícke centrum Gemera.

Na priečelí coburgovského kaštieľa v minulých rokoch osadili historické mreže. Tie boli v 90. rokoch odcudzené, ale podarilo sa ich vypátrať. Foto: Branislav Caban


Ďalšie články