Fiľakovo chce zrekonštruovať základnú školu za bezmála tri milióny eur

FIĽAKOVO – Mestskí poslanci vo Fiľakove na svojom ostatnom zasadnutí schválili predloženie žiadosti o dotáciu a spolufinancovanie trojmiliónového projektu, zameraného na transformáciu Základnej školy Štefana Koháriho II. s vyučovacím jazykom maďarským na modernú, digitálnu a inkluzívnu vzdelávaciu inštitúciu. Ak by bola žiadosť úspešná, rekonštrukcia jednej z najväčších škôl v regióne by prebehla v budúcom roku. Informovala o tom hovorkyňa mesta Klaudia Mikuš Kovácsová.

Podľa vedúcej referátu stratégie a rozvoja mesta Eriky Anderkovej je hlavným cieľom projektu zlepšenie prístupu ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu. Mesto to chce docieliť projektom zameraným na vytvorenie vhodného priestorového, materiálno-technického a technologického zázemia školy. Ráta s komplexným zateplením budov, obnovou spojovacej chodby, kuchyne pri školskej jedálni, kotolne, modernizáciou vykurovacieho systému, výstavbou modernej vonkajšej učebne s vybavením, obnovou športovísk či obstaraním nového IT vybavenia a kompenzačných pomôcok.

„Na príprave projektu sme boli so zriaďovateľom súčinní. Snažili sme sa do zámeru zahrnúť tie problémy a nedostatky, ktoré nám naviac sťažujú prevádzku a sú najakútnejšie na riešenie. Ak by sa podarilo dotáciu získať a projekt zrealizovať, znamenalo by to obrovský posun v rozvoji našej školy, ktorý by sme si pravdepodobne ani my, ani náš zriaďovateľ, z našich rozpočtov nikdy nemohli dovoliť,“ vyjadril sa riaditeľ školy Roland Bozó.

Súčasný stav

Základná škola patrí k najväčším v regióne. Celý komplex bol postavený v roku 1960, pozostáva z piatich blokov, ktoré sú navzájom prepojené krytou spojovacou chodbou. V aktuálnom školskom roku má škola 27 tried so 612 žiakmi, pracujú tu desiatky pedagógov, vychovávateliek, pedagogických asistentov, školský psychológ i špeciálny pedagóg. Základnú školu navštevujú aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia a so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími problémami.

„Hoci sa ich snaží škola integrovať, chýbajú im kompenzačné pomôcky (špeciálne stavebnice, psychotesty, dotazníky a príručky), IT vybavenie i bezbariérové sprístupnenie objektov,“ ozrejmila Anderková.

Nákladnejšie investície si vyžaduje aj väčšina budov. „Aktuálne má školský komplex nevyhovujúcu a energeticky náročnú infraštruktúru. Kuchyňa pri školskej jedálni je hygienicky nevyhovujúca, opadáva tu omietka, podlaha je nerovnomerná, elektrické vedenie nevyhovuje platným normám, chýbajú adekvátna zdravotechnika a vzduchotechnika. Vonkajšie športoviská sú zdevastované,“ priblížila.

Riešením je rekonštrukcia

Samospráva sa preto uchádza o dotáciu na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. V prípade úspešnosti projektu by sa klasická škola pretransformovala na modernú vzdelávaciu inštitúciu, ktorá by bola inkluzívna, zelená a digitálna.

„V rámci podpory desegregácie výchovy a vzdelávania by sme hlavné budovy, trojpodlažné bloky A a B zateplili, vymenili okná v kotolni, osadili tepelné čerpadlo, nahradili zastaralé plynové kotly novými plynovými kondenzačnými kotlami v kombinácii s plynovými absorpčnými čerpadlami. Nechýbali by nové zábradlia či bleskozvod, zabezpečený by bol bezbariérový prístup,“ vymenovala Anderková s tým, že zateplením objektov a modernizáciou vykurovacieho systému sa zníži energetická náročnosť budov. „To predstavuje okrem environmentálneho prínosu aj úsporu peňazí, ktoré by bolo možné v budúcnosti využiť na priebežné skvalitňovanie materiálneho vybavenia školy.“

Budovy sú prepojené krytou spojovacou chodbou, ktorá by bola zateplená, s novými oknami a dverami, obnovenými podlahami či omietkami. „Obnovená chodba bude prínosom hlavne v zimnom období, kedy sa žiaci a pedagógovia presúvajú z jednej budovy do druhej, napr. z triedy do telocvične alebo odborných učební.“

V projekte nechýba ani zámer modernizovať kuchyňu pri školskej jedálni. Rekonštrukcia ráta s výmenou zastaraného technického zariadenia kuchyne, opravou elektroinštalácie, podláh i stien, zabezpečená bude bezbariérovosť. „Rekonštrukcia a modernizácia kuchyne pri školskej jedálni zaručia bezpečné a zdravé stravovanie pre všetkých bez obmedzení.“

Zlepšenie inklúzie chcú zabezpečiť aj doplnením kompenzačných pomôcok v podobe rôznych vzdelávacích stavebníc pre 1. stupeň. „Zlepšujú jemnú motoriku, podporujú tvorivú činnosť a prinášajú úspechy a dobrý pocit pre deti s rôznymi problémami. Didaktické a psychologické testy umožnia posúdiť mentálny stav detí a pomôžu pri určovaní ďalších krokov v rámci výchovy a vzdelávania,“ priblížila Anderková.

Samozrejmosťou bude aj doplnenie IT vybavenia školy interaktívnymi tabuľami, 3D tlačiarňou, interaktívnymi monitormi či notebookmi.

Zaujímavosťou komplexného projektu je vybudovanie modernej a bezbariérovej vonkajšej učebne. Má to byť drevená stavba s celoročnou prevádzkou, ktorá bude pozostávať z triedy s kapacitou 36 žiakov určenej pre experimentálnu a inkluzívnu výchovu, z kabinetu a skladu. V exteriéri sa budú nachádzať zelená stena, vermikompostéry, vyvýšený záhon, retenčná nádrž pre zavlažovanie, vtáčie búdky s mikrokamerami i meteorologická stanica.

V interiéri budú interaktívny plochý panel, digitálna technika, stojany, interaktívny monitor, plátno, dataprojektor, WI-FI, klimatizačné jednotky, drevené lavice a stoly či nádoby na triedený odpad. „Vonkajšia učebňa bude prínosom a jedinečným prvkom v celom regióne. Bude umožňovať výchovu v podmienkach 21. storočia, v prírodnom, ekologickom a modernom prostredí,“ doplnila vedúca.

Poslednou časťou zámeru samosprávy je rekonštrukcia piatich školských športovísk. Nákladnou obnovou majú prejsť hádzanárske, basketbalové i volejbalové ihrisko, bežecká dráha, doskočisko a rozbehové dráhy skoku do diaľky.

„V rámci ich revitalizácie by sme chceli komplexne odstrániť a nahradiť všetky ich vrstvy, vybudovať ich nanovo a nahradiť modernými, prakticky bezúdržbovými športovými plochami z materiálov ako EPDM, TARTAN a umelá tráva. Jednotlivé plochy by boli obrúbené betónovými a gumovými obrubníkmi,“ doplnila Anderková s tým, že moderné športoviská by mohli využívať žiaci školy i verejnosť.

Celková výška oprávnených výdavkov presahuje tri milióny eur, z toho žiadaná výška dotácie predstavuje sumu takmer 2,8 milióna eur. V prípade úspešnosti projektu ho bude samospráva spolufinancovať ôsmimi percentami vo výške vyše 242 000 eur a zrealizovaný by bol do konca roka 2024.


Ďalšie články